V roku 1826 inžinier Friedrich Schnirch z Moravy naprojektoval novú strechu na dom pána Maxa von Ondrejkoviča z Hornej Mičinej, stojaci v blízkosti hodinovej veže oproti areálu mestského hradu v Banskej Bystrici. Na starší, povodne stredoveký, neskôr viackrát prestavený meštiansky dôm naprojektoval strechu, ktorá mala odolať častému, no nevítanému hosťovi – ohňu.

Konštrukčný princíp pre svoj návrh nehorľavej strechy Schnirch zvolil podľa vtedy novátorského trendu závesných reťazových mostov. Na realizáciu takýchto striech získal v roku 1826 patent. V literatúre o dejinách stavebných konštrukcií a techniky sa spomína jediná – práve táto v Banskej Bystrici.

Strecha sa navonok nijako výnimočne neprejavuje: je pokrytá eternitom, s veľkým zaskleným svetlíkom ustupuje od uličného líca budovy, akoby bola poškodená. V skutočnosti však zreteľný priehyb strechy je neklamným znakom atypickej konštrukcie jej nosnej časti – krovu vo forme previsnutej reťazovky. Tento nezvyčajný krov je z kujného železa, postavený podľa Schnirchovho privilégia nad pôdorysom s rozmermi 12,3 x 25,4 m, kde väčší rozmer predstavuje rozpon prekrytia.

Z hrebeňa stredového nosného múra sa obojstranne spúšťajú nosné prvky – pásiky z kujného železa rozmerov 10 x 40 mm od seba, fungujú ako krokvy pri drevenom krove. Iba tvar týchto ‚krokiev‘ nie je priamkový, ale previsnutý. Každý jeden nosný prvok v dľžke od hrebeňa po rímsu sa skladá z 5 konštrukčných kusov z kujného železa spojených medzi sebou kľbom. Jednotlivé konštrukčné kusy sú medzi sebou spojené pomocou ‚nitového kľbu‘.

Staticky má takto spojený nosný prvok charakter voľne visiaceho vlákna (reťaze) s typickým priehybom v tvare tzv. reťazovky. Jednotlivé nosné prvky sú stabilizované v priečelných múroch. Vždy 3 – 5 nosných vlákien je spojených do jediného kusa, ktorý je skobou zakotvený do muriva.

Čo tejto streche dáva punc unikátu?
1. Po prvý raz na svete v známej histórii stavebníctva sa na konštrukciu zastrešenia použil statický princíp voľne zavesenej reťazovky.
2. Po prvý raz v známej histórii stavebníctva sa na prenos zvislých síl od zaťaženia strechy použilo železo v jeho optimálnej charakteristike – namáhaní ťahom.
3. Tieto prvenstvá majú celosvetový predstih najmenej 70 rokov pred ďalším použitím rovnakého princípu (1896 – inž. V. G. Šuchov: výstavné pavilóny na všeruskej Nižegorodskej výstave, ďalšie až v 20. Storočí).
4. Konštrukcia krovu je ‚skladačková‘ a úplne reverzibilná, no s domom, na ktorom je postavená, vytvára kompaktnú, priestorovo stuženú konštrukčnú väzbu.
5. Strecha prekrýva konštrukčne čistý priestor veľkého rozponu bez vnútorných podpôr, architektonicky mimoriadne atraktívny.
6. Za predpokladu, že krov bol pokrytý liatinovou krytinou nájdenou v susedstve domu (2004) – strecha je dokladom celosvetovo priekopníckeho riešenia nehorľavého pokrytia stavieb.
7. Je jediná, ktorá sa zachovala z 5 – 6 literárne spomínaných striech postavených a vyprojektovaných podľa udeleného patentu.

Kotviace sústava krovu je vedná po exteriérových lícach oboch obvodových múrov – skrytá pod omietkou. Jej priebeh po dvorovej fasáde bol čitateľný, kým bolo priečelie neudržiavané. Úpravou dvorových priestorov v polovici 90. rokov sa omietky vo dvore opravili, nevyužila sa však šanca – bez mimoriadnych nákladov predstaviť túto technickú raritu širokej verejnosti. Aj keď naša svetová ‚jednotka‘ stojí v prestížnej pamiatkovo chránenej zóne Banské Bystrice, strecha je nevyužívaná, verejnosti neprístupná, neoznačená, nepropagovaná. Jednoducho – zabudnutá, nedocenená.
Dokedy?